Vecera v zapadnutej restauracii
Trip Start
May 13, 2009
1
7
10
Trip End
Jun 30, 2009

Loading Map
Show trip route
Hide lines
Dnes vecer po vsetkych stretnutiach sme sa s Kazuko vybrali trochu na nakupy. Zo Slovenska som dostal poziadavku na jednu japonsku babiku z animovanych serialov a kedze moja Japoncina este nie je na takej urovni aby som sa sam nestratil Kazuko mi robila doprovod.
Nakupy sa podarili a vydali sme sa stretnut dalsich ludi z Canonu v jednej restauracii v casti mesta, co sa vola Shinagawa. Je to ta cast mesta kde je moj hotel. Uz som sa aj naucil ako sa to po Japonsky pise - ak by som sa nahodou stratil. :-)
Kazuko sa ma najprv spytala ci by som prezil jest surovu rybu a ja, ze ked to jedia Japonci, tak to asi bude OK. Nabehli sme to takej zapadnutej restauracie, ze sam by som ani nahodou nenasiel. Bolo to v spleti asi meter a pol sirikych uliciek, kde v tme bolo zopar lampionov a vchadzalo sa do nej cez nizke dvere cez ktore bola preveseny zaves s nazvom restauracie. Potom sa bolo treba po uzuckych schodoch sirokych asi meter vysplhat na tretie poschodie a boli sme na mieste. Uz nas tam cakali partaci z Canonu a hostina sa mohla zacat. Naozaj okrem ryze nebolo na stole nic varene. No teda okrem polievky na zaver. Japonci jedia polievku ako posledny chod jedla. Este po zakusku. No teda bola to parada! A este aj susi k tomu. Mnaaaam! V Japonsku by som teda vydrzal jest do konca zivota.
Nakupy sa podarili a vydali sme sa stretnut dalsich ludi z Canonu v jednej restauracii v casti mesta, co sa vola Shinagawa. Je to ta cast mesta kde je moj hotel. Uz som sa aj naucil ako sa to po Japonsky pise - ak by som sa nahodou stratil. :-)
Kazuko sa ma najprv spytala ci by som prezil jest surovu rybu a ja, ze ked to jedia Japonci, tak to asi bude OK. Nabehli sme to takej zapadnutej restauracie, ze sam by som ani nahodou nenasiel. Bolo to v spleti asi meter a pol sirikych uliciek, kde v tme bolo zopar lampionov a vchadzalo sa do nej cez nizke dvere cez ktore bola preveseny zaves s nazvom restauracie. Potom sa bolo treba po uzuckych schodoch sirokych asi meter vysplhat na tretie poschodie a boli sme na mieste. Uz nas tam cakali partaci z Canonu a hostina sa mohla zacat. Naozaj okrem ryze nebolo na stole nic varene. No teda okrem polievky na zaver. Japonci jedia polievku ako posledny chod jedla. Este po zakusku. No teda bola to parada! A este aj susi k tomu. Mnaaaam! V Japonsku by som teda vydrzal jest do konca zivota.
Where I stayed
