Najvyssia, najrychlejsi, najvacsie a ohnostroj

Trip Start Nov 19, 2007
1
31
51
Trip End Nov 19, 2008


Loading Map
Map your own trip!
Show trip route
Hide lines
shadow

Flag of Japan  , Kanto,
Sunday, July 20, 2008

Do druheho najvacsieho mesta v Japonsku, asi pol hodiny vlakom juzne od Tokya (pricom sa v podstate jedna o jedno megamesto) sme dnes sli hlavne kvoli ohnostroju. Nez sme sa k nemu vsak dopracovali, pochodili sme aj kus mesta.

Ale vsetko pekne poporiadku. Tou najvyssou je myslena The Landmark Tower, s 295.8m najvyssia budova v Japonsku. Nachadza sa v modernej stvrti Minato Mirai 21 (akoze 21. storocie), hned na pobrezi. Je to prvy objekt, ktory cloveku udrie do oci, ked vystupi z nedalekej vlakovej stanice. Teda za predpokladu, ze je v Japonsku uz isty cas, inak ho zarucene viac zaujme niektory z Japonskych exotov...

Cestou k budove sme presli pamatnym parkom lode Nippon Maru, ktora je ukotvena hned pod budovou a patri k namornemu muzeu, ktore sa rozklada v parku. Tam sa uz zacali rozkladat prvi ludia, ktori sa rozhodli drzat si najlepsie miesto na ohnostroj uz od obeda. Asi vedia preco to robia, co v nas zanechava trochu obav, kolko ludi asi tak pride. Pozitivne ale bolo, ze nie sme jedini, co si myslia, ze ma dnes byt v Yokohame ohnostroj.

Aj pocasie okolo obeda vypadalo ohnostrojovo. Pekny slnecny den s 34 stupnami. To podla predpovede aj vyslo, nastastie vsak bolo jasno, takze vzduch bol relativne suchy. Na rozdiel od dni v predchadzajucich dvoch tyzdnoch, kedy bolo klasicky pod mrakom. Vysledkom bola stav pripominajuci sklenik: horuco a dusno. Vlhkost cez 70%, teploty sa pocas dna takmer nemenili. To znamenalo 33 stupnov vecer pri zapade slnka a 28 stupnov rano o 4 pri vychode. V takej situacii sprcha nepomaha, pretoze je clovek automaticky hned spoteny. Nadobky so silicagelom na susenie vzduchu umiestne v skrini sme po dvoch tyzdnoch museli vymenit. Z tohto pohladu je dnesnych 34 stupnov v tieni a modra obloha to najlepsie, v co sa dalo dufat.

Na vyhliadku na 69. poschodi (zo 70) najvyssej budovy sme sa vyviezli najrychlejsim vytahom na svete (12.5m/s). Za tuto srandu (a samorejme skvely vyhlad na Yokohamu) sme vytiahli tisicku na osobu. Vytah sam o sebe az taky zazitok nebol, uz som sa viezol pomalsimi, v ktorych mi bolo o dost viac zle. Tak aspon ta vyhliadka trochu napravila dojem. Nebola sice najuzasnejsia, ale cakal som horsie. Ale dufal som, ze vyhliadka bude otvorena. Neprehliadli sme samozrejme objekt, kam nasledovali nase kroky po jazde vytahom smerom dolu...

Ruske koleso Cosmo Clock 21, ktore zaroven so svojimi 112.5m predstavuje najvacsie hodiny na svete (60 ramien s kabinkami su ako sekundove rucicky). Za 15 minut sme sa otocili okolo a s radostou kabinku opustili, pretoze pocit, ze sa musi kazdu chvilu odtrhnut bol neprijemne zivy. Cez napratany obchodny dom, okolo starych tehlovych skladov (v Japonsku samozrejme rarita a budova, na ktoru sa chodia pozerat japonski turisti) a park, kde sa bude konat ohnostroj, sme sa po polhodine na poludnajsom slnku prepracovali az do stredu mesta.

Tam nas cakalo dalsie najvacsie dnesneho dna, hlavna atrakcia Yokohamy: najvacsie Cinske mesto v Japonsku. Tak ako v inych mestach, aj v Yokohame je vstup do stvrti z kazdej ulice oznaceny vyzdobenou cinskou branou. Vsade hufy turistov, ci uz japonskych alebo zahranicnych, ktori sa sem prisli bud len tak pozriet, mozno si nieco kupit, ale vacsina z nich urcite najest. My sme neboli vynimka, ved mat v Japonsku cinu od praveho Cinana nie je prilis bezne.

To vsetko sme ale absolvovali az po prehliadke nadherneho cinskeho chramu Kantei-byo. Stylovo rovnaky budhisticky chram ako ine budhisticke chramy v Japonsku a predsa iny. Tolko vyzdoby sme videli snad iba v Toshogu. Jemne detaily vsade, kam oko dohliadne. Z dreva, keramiky aj kamena. Jasne farby budili dojem, ze vsetko bolo natrete iba vcera. Mozno bolo, to nevieme. Ale ak nebolo, o to bol chram uzasnejsi...

V meste sme sa tulali relativne dlho, blizila sa piata hodina a s nou aj zaciatok ohnostroja. Zo stanic prudili smerom k parku tisicky ludi v kimonach, tak sme sa pre istotu pobrali tym smerom aj my. Este stastie, ze sme si poobede obsadili male miesto a nechali tam nejake veci. Inak je mozne, ze by sa nam ziadne miesto uz neuslo. Vypadalo to, ze ludi bude naozaj dost, ale kolko, to sme netusili, az kym sme sa nedostali dva boly od parku. Prejst tie dve ulice nam trvalo asi pol hodinu a to sme boli radi, ze sme sa dostali do parku. Par minut za nami zavreli branu, pretoze mnozstvo ludi zrejme uz prekracovalo nejake japonske bezpecnostne limity...

Nieco zhruba okolo hodiny pred zaciatkom som si povedal, ze by nebolo od veci sa ist postavit do fronty, ktora sa vytvorila pred zachodmi. Z nasho miesta sa zdala teda celkom dlha. Iba do chvile, kedy som prisiel k nej blizsie a snazil sa najst koniec. Tej bol nakoniec o 50 metrov dalej smerom k brane do parku. Nakoniec som si odstal 40 minut (na pansky zachod) a to som bol na tom este dobre, pretoze chvilu po mne sa fronta zdvojnasobila. Vobec by som sa nedivili, keby polka ludi pozerala na ohnostroj od zachodov.

Ten nakoniec zacal presne 19:30 a pocas skoro jeden a pol hodiny sa teda bolo na co pozerat. Uz ani neviem, kedy som naposledy poriadny ohnostroj videl. Avsak ziaden z tych, co som videl nemal viac ako pol hodinu. To je hlavny rozdiel oproti nasim "zapadnym". A v podstate jediny, co som dokazal odpozorovat. Vraj sa japonske od nasich lisia, ale neviem presne v com. Aj keby som si nejaky vybavil, tak by som rozdiel asi nenasiel. No v kazdom pripade to bol pekny zazitok.

O nieco vacsi zazitok vsak bol, ked ohnostroj skoncil a Japonci sa zacali hrnut domov. Musela ich tam byt aspon miliarda. Vzdialene to cele pripominalo Chicago na Den nezavislosti, akurat trochu vo vacsom. A to bolo do tejto chvile najviac ludi, co som videl pokope na ulici. Aj v Yokohame boli vsetky ulice v okoli parku uzavrete a na prve auta sme narazili az nejakych pat blokov dalej v centre meste. Mali, mladi, starsi aj nastarsi, vela z nich v tradicnych kimonach smerovali na niektoru z vlakovych stanic v okoli. Cestou kupovali obcerstvenie v mnozstve stankov, okolo ktorych sa postupne hromadili macky, holuby a odpadky. My sme tiez nieco vyskusali, tentokrat ani nic nevyhodili. Na vlak do Tokya sme sa dostali tesne pred desiatou, co sme mali v plane, aby sme stihli posledny expres do Tsukuby...
Slideshow Report as Spam

Use this image in your site

Copy and paste this html: